Človek by si pomyslel, že niektoré veci sú jasné. Napríklad, že úkladná vražda dvoch mladých ľudí je najťažší zločin a hriech, pri ktorom nenájdeme ani gram poľahčujúcej okolnosti. A predsa sa snažia verejnú mienku ovládnuť názory, ktoré tieto na pohľad jasné veci spochybňujú a devalvujú. Dobre, nemusí nás prekvapiť, ak anonymný internetový hrdina napíše: „Za tie klamstvá a manipulácie si iné ani presstitútky nezaslúžia.“
Ale ak niekto sústavne a znevažujúcim spôsobom vandalizuje profil Jána Kuciaka na wikipédii, treba spozornieť, pretože tu už nejde o výkrik osamelého radikála, ale o cielenú snahu ovládnuť tón verejnej diskusie, utopiť ju v konšpiračných vodách a vykresliť udalosti posledných dní ako rozbušku Sorosom organizovanej majdanovskej revolúcie.
Už sme si aj zvykli, že v takomto pokrivenom zrkadle vidia problém kotlebovci, ktorí pritom ako antisystémová strana vyrástli na zlosti ľudí a odmietaní skorumpovaného systému – a predsa mu robia advokátov a obraňujú ho! A, pozor, kryjú Smeru chrbát!
Nemožno sa však čudovať, ak sa na vec podobne díva aj stúpenec Smeru. Jeho lídri mu predsa ponúkli cennú inšpiráciu: Fico plus Kaliňák zločin odsúdili, najväčší problém však vidia v tom, že ho chce niekto (opozícia, novinári) spolitizovať, zneužiť. Podsúvajú verejnosti, že pýtať sa na mafiánsku kauzu znamená spájať niekoho – bez dôkazov – s vraždou.
Takže, aby bolo jasné: Nijako sa nevylučuje byť priaznivcom Smeru, resp. SNS a tým skôr Mosta a zároveň odsúdiť, čo sa stalo. Trvať na vysvetlení. Na vyvodení zodpovednosti (Trošková, Jasaň, konečne! A ďalej?). Tak to v normálnych spoločnostiach chodí. Volím, ale kontrolujem a neodpúšťam.
Je v záujme voliča každej strany (nielen opozičnej) kontrolovať politikov a ľudí okolo nich, podporovať odkrývanie a trestanie korupcie či iných zločinov. Brániť okrádaniu ľudí.
Pretože peniaze z verejných služieb, školstva, zdravotníctva, kultúry či dopravy sa v našej postkomunistickej alchymistickej dielni zázračne ľahko menia na zlato. Pretože za tým všetkým je len nenažranosť. Taká silná, že dokázala odstrániť z cesty ľudské životy. A chce likvidovať aj prekážku v podobe mysliaceho človeka usilujúceho sa o spravodlivejšiu spoločnosť.
Teraz by sa mohla otvoriť šanca hľadať ten spoločný zásadný postoj: že dvojnásobná vražda i chápadlá mafie v politike sú čiarou, za ktorú sa nedá ísť bez ohľadu na naše politické presvedčenie – ako svojím gestom ukázal napríklad Marek Maďarič.
Tlačovka s miliónom na stole bola ten najhorší možný začiatok, ak nie rovno koniec. Ale možno je to začiatok konca spoločnosti budovanej na zvrátených hodnotách.